Vedy o Zemi
Túto prácu budem pokladať za esej z geopoezie.
— (1962)
Ako dlho môže Zem zostať zelená? Klimatický model ponúka rozsahy, nie dátum konca sveta
Dvadsaťdeväť trojrozmerných klimatických simulácií kladie rôzne hranice fotosyntetickej biosféry Zeme približne 1,35 až 1,87 miliardy rokov do budúcnosti. Hodnoty závisia od zámerne zjednodušených scenárov zvetrávania hornín, tepla a najnižších koncentrácií oxidu uhličitého, ktoré by rastliny mohli využívať. Nepredpovedajú, kedy zaniknú všetky rastliny, všetok život, civilizácia ani planéta.
Tenká, napoly roztavená prvotná kôra: model, v ktorom hadeikum ovládali dopady, nie vnútorné teplo
Prvý eón Zeme, hadeikum, nezanechal takmer žiadny horninový záznam. Táto modelová štúdia sa pýta, ako by kôra vyzerala, keby sme neprehliadali dopady telies. Pomocou stochastického modelu slabnúceho toku dopadov a overených simulácií prenosu tepla v kôre a plášti autori zistili, že po väčšinu hadeika by teplo z dopadov prevyšovalo všetko vnútorné teplo Zeme najmenej o jeden rád. Zanechalo by tenkú kôru (menej než ~5 km), čiastočne roztavenú už niekoľko kilometrov pod povrchom — podľa autorov príliš slabú pre doskovú tektoniku a náchylnú na recykláciu späť do plášťa, čo by vysvetľovalo, prečo sa zachovalo tak málo hadeického materiálu. Keď po ~3,9 Ga (asi pred 3,9 miliardy rokov) dopadov ubudlo, mohla vzniknúť trvalá kontinentálna kôra práve v čase, keď sa objavujú najstaršie zachované felzické horniny — podľa opatrných slov autorov „pravdepodobne nie náhodou“. Keďže zámerne použili konzervatívnu dolnú hranicu ohrevu, kvalitatívny výsledok je robustný, hoci presné čísla nie sú pevne určené. Je to silný, ucelený model raného obdobia Zeme — nie jeho priame pozorovanie.